Žijeme na sklonku novej doby. Vďaka stále lacnejším letom do vesmíru sa ocitáme na začiatku kozmickej priemyselnej revolúcie. Rovnako ako sa minulá priemyselná revolúcia niesla na železných koľajách a parných lokomotívach, tak aj pre tú nadchádzajúcu budeme musieť nájsť efektívnejšie spôsoby dopravy materiálu do a z vesmíru.

Rakety sú pre nás ekvivalentom nákladných áut minulosti. Áno, dokážeme vďaka nim preniesť veľké množstvo materiálu, ale nosná kapacita lokomotív je na úplne inej úrovni ako tá nákladných áut. Už nám teda ostáva len nájsť ich vhodný ekvivalent pre vesmírnu prepravu.

Porovnávanie konceptov, o ktorých sa v tomto článku budeme rozprávať, s železnicami, je veľmi dobré, keďže rovnako ako železnice, aj tieto koncepty majú veľkú kapacitu pre presun materiálu, ale rovnako ako stavba koľají, tak aj tieto projekty budú mať vysokú (ale nie nerealistickú) počiatočnú cenu, ktorú bude treba zaplatiť na vybudovanie potrebnej infraštruktúry pre ich fungovanie.

Vesmírny výťah

Vesmírny výťah

Jeden z najviac známych konceptov z tohoto zoznamu je samozrejme vesmírny výťah. Pre tých, ktorí o tomto koncepte ešte nepočuli, ide o v princípe jednoduchý systém, kde sa uchytí jeden koniec dlhého káblu o Zem (musí to byť na rovníku) a druhý koniec o asteroid alebo vesmírnu stanicu, ktorý/á obieha Zem na geostacionárnej orbite. Na tento kábel sa neskôr uchytí platforma, ktorá po ňom dokáže vyšplhať až na geostacionárnu orbitu. Ako prvé spomeniem, že vesmírny výťah v tomto znení je absolútne nerealistickým plánom (ak teda nenájdeme nejaký supermateriál, ktorý by to vydržal). Existujú však rôzne variácie tohoto návrhu (povieme si o nich neskôr), ktoré sú síce stále drahé (slovo drahé sa v tejto sérii bude opakovať často), ale realizovateľné pomocou dnes nám dostupných technológii. Vesmírny výťah tohoto typu je praktický jedine na telesách s nižšou gravitáciou, ako je napríklad Mesiac alebo Mars.

Orbitálny prstenec

Orbitálny prstenec

Orbitálny prstenec už takým známym konceptom, ako je vesmírny výťah, nie je. Vieme ich ale oba veľmi dobre skombinovať, vďaka čomu nám zostane realisticky postaviteľný projekt. Ako prvé si však povieme, ako celá táto štruktúra funguje. Dá sa to najjednoduchšie opísať ako inverzný Maglev. Využívajú sa tu rovnaké princípy ako pri vlakoch Maglev, teda magnetická levitácia. Naším prstencom bude obyčajný kábel vyrobený z feromagnetického materiálu, cez ktorý bude pretekať elektrický prúd, čím sa z neho stane elektromagnet. Tento prstenec rozpohybujeme na orbitálnu rýchlosť, vďaka čomu na orbite aj zostane. Takže teraz máme prstenec, ktorý okolo zeme rotuje orbitálnou rýchlosťou, pri čom sa z neho vďaka elektrickému prúdu stal elektromagnet. Teraz nám už len stačí pomocou magnetickej levitácie o tento prstenec "zavesiť" rôzne stanice, ktoré sa relatívne ku Zemi nebudú pohybovať. Jeho obežná dráha môže byť kľudne len 100 km vysoko (hranica medzi zemskou atmosférou a vesmírom). O tento prstenec môžeme zavesiť aj vyššie spomínaný vesmírny výťah, keďže sa oba jeho konce relatívne k sebe nebudú hýbať a samotné lano bude dlhé len 100 km a nie 36 000 km (výška geostacionárnej orbity). To by mal bez problémov zvládnuť napríklad kevlar.

Orbitálny prstenec je perfektnou platformou napríklad pre solárne farmy alebo hotely (vďaka tomu, že sa samotný hotel nebude hýbať orbitálnou rýchlosťou, bude sa v ňom dať normálne stáť, keďže nevznikne efekt stavu beztiaže). A taky pre mnoho ďalších projektov, ku ktorým sa budeme v tejto sérii často vraciať.

V budúcom dielu si dáme pauzu od vesmíru a zamierime späť na Zem, aby sme preskúmali jednu z možných budúcností tejto planéty a to koncept zvaný Ecumenopolis.

Zdroj titulného obrázku: nasa.gov