Na lunárny povrch dokázali pristať USA, Rusko (ZSSR) a Čína. Nedávno sa o štvrtú priečku pokúšal Izrael, ale zlyhal. Teraz je na rade India, ktorá sa môže stať štvrtým štátom v histórii ľudstva, ktorému sa podarilo pristať na Mesiaci. Zvládla túto výzvu?
Sondu Chandrayaan-2 vyniesla raketa GSLV Mk III 22. júla 2019. Raketa štartovala z druhej odpaľovacej rampy na Satish Dhawan Space Centre. Sonda Chandrayaan-2 zo sebou nesie stacionárny lander Vikram a pohybujúci sa rover Pragyan.
Cieľom indickej misie Chandrayaan-2 bolo vysadiť lander Vikram s roverom Pragyan na mesačný povrch a zapísať si historický úspech ako štvrtej krajiny, ktorej sa podaril tento dôležitý míľnik v kozmonautike. Okrem tohto najočakávanejšieho cieľa sú tu ďalšie, napr. hľadanie ľadu na Mesiaci, zmapovanie povrchu či štúdium veľmi tenkej exosféry.
Sonda Chandrayaan-2 uskutočnila svoj posledný manéver pred vysadením landeru Vikram 1. septembra 2019, kedy sa upravila jej dráha na 127x119 km, kde prvý údaj je najvzdialenejší bod a druhý najbližší bod pri obiehaní okolo lunárneho povrchu. Na druhý deň, 2. septembra 2019, sa lander Vikram s roverom Pragyan odpojil od materskej sondy. Vytúžené pristátie malo nastať 6. septembra 2019. Miesto pristátia sa nachádza medzi krátermi Manzinus C a Simpelius N. Konkrétne geografické súradnice sú 70,9° južnej zemepisnej šírky a 22,78° východnej zemepisnej dĺžky. Od lunárneho južného pólu je miesto pristátia vzdialené 600 km.
Pri pristávaní landeru Vikram všetko prebiehalo bez problémov až do výšky 2,1 km nad lunárnym povrchom. Práve vtedy vypadla komunikácia s landerom. Odvtedy mlčí a doteraz s ním nebola naviazaná komunikácia. Nádeje Indie tak stroskotali a štvrtá priečka pre dobytie lunárneho povrchu je stále otvorená. Kto ďalší príjme výzvu? Bude to opäť India alebo Izrael? Alebo úplne iný hráč?
Zdroje: space.com (1), space.com (2), technet.cz
Zdroj titulného obrázku: space.com
