Pri výskume 6 bielych trpaslíkov sa zistilo, že asteroidy a planéty, ktoré obiehali tieto mŕtve hviezdy, majú podobné zloženie ako vnútorné planéty Slnečnej sústavy.

Biely trpaslík je záverečným štádiom hviezd s hmotnosťami pohybujúcimi sa od 0,5 do 8 slnečných hmotností. Aj naše Slnko raz skončí ako chladnúci biely trpaslík, ale to sa stane až o 5-6 miliard rokov. Dovtedy máme čas skúmať okolité biele trpaslíky a ich životy. Totižto, biely trpaslík nie je len také obyčajne teleso. Je tvorený degenerovaným plynom. Čajová lyžička degenerovaného plynu váži až 5 tón! Tvorí ho ionizované atómy kyslíka a uhlíka a oddelených elektrónov. Práve elektróny vďaka Pauliho vylučovaciemu princípu nedovolia ďalej stláčať hmotu pod taktovkou gravitačnej sily.

No i napriek tomu, že je biely trpaslík tvorený prevažne z uhlíka a kyslíka, má tenkú vrstvu atmosféry z vodíka a hélia. Práve tento poznatok je dôležitý pri výskume zloženia objektov, ktoré obiehajú okolo bielych trpaslíkov. Raz za čas totižto narazí do tenučkej atmosféry bieleho trpaslíka nejaký asteroid, kométa alebo rovno celá planéta. Po týchto zrážkach ostáva významná chemická stopa v atmosfére. Na základe pozorovania 6 bielych trpaslíkov vedci zistili, že chemické zloženie dopadnutých objektov je podobné ako chemické zloženie Zeme, Marsu a Venuše. Nie, nezabudli sme na Merkúr. Ten má obrovské železné jadro tvorené až 55 % vnútra Merkúra, zatiaľ čo u Zemi jadro tvorí len 17 %, čo robí Merkúr trochu iným z pohľadu chemického zloženia.

Tieto výsledky naznačujú, že naša Slnečná sústava nie je jedinečná v chemickom zložení. To je ďalšia rana teóriám o nejakých výnimočných podmienkach panujúcich v našej Slnečnej sústave. Aj keď pravda, stále je tu mnoho premenných podporujúce podobné teórie. Napr. teória, že naše Slnko je primerané tak ďaleko od stredu našej galaxie, aby ho nezasiahlo mnoho nebezpečného kozmického žiarenia z danej oblastí a preto mohol na Zemi kvitnúť život. Ale o týchto úvahách niekedy inokedy.

Zdroj článku i titulného obrázku: space.com