Prvé pozorovanie tohto roja je z 2. januára 1825, keď Antonio Brucalassi (Taliansko) napísal, že obloha bola pretínaná veľkým množstvom svietiacich telies známych pod názvom padajúce hviezdy. Ďalšie pozorovania sú z rokov 1835 a 1838. Obidve sú zo Švajčiarska.

Prvá zmienka o tom, že pozorovaná aktivita meteorov začiatkom januára sa môže opakovať kažý rok, je z roku 1839. Zverejnili ju nezávisle na sebe Adolphe Quetelet (Brusells Observatory) a Edward C. Herrick (USA). Meteorický roj dostal meno po súhvezdí Quadrans Muralis (Nástenný kvadrant). Súhvezdie sa nachádzalo medzi súhvezdiami Herkules, Pastier a Drak.

Súhvezdie Nástenný kvadrant na mape. Zdroj: NASA

Prvé dôležité pozorovanie je z roku 1863, keď Stillman Masterman z USA určil súradnice radiantu na RA=238°, DEC=+46°26'. O rok neskôr pozoroval tento roj Alexander Steward Herschel z Anglicka a ohlásil, že za hodinu videl 60 meteorov, pritom radiant bol len 19° nad horizontom. Tento vysoký počet meteorov sa neopakoval každý rok, napriek tomu vzbudil záujem o pozorovanie tohto roja.
Nanešťastie som nedohľadal ďalšie významné historické pozorovania, možno aj preto, že aktivita Kvadrantíd mohla poklesnúť v neskoršom období. Pozorovania ale odhalili, že roj je aktívny od 28. decembra do 7. januára.

V rokoch 1864 až 1953 sa podarilo získať údaje zo 122 pozorovaní. Podľa nich má tento roj priemerné ZHR na hodnote 45. V roku 1909 ZHR dosahovala hodnotu 202, ale v roku 1927 bola len 20. Tieto pozorovania spracoval Pretice a zistil, že maximum nastáva v slnečnej dĺžke 282,9°. Rádiové maximá ale nastávali o niečo skôr. Toto zistili pozorovania v Jodrell Banku, ktoré prebehli v rokoch 1947 až 1951. Maximum bolo pozorované v slnečnej dĺžke 282,5°. Toto je pekný príklad rozptýlenia meteoroidných častíc spôsobených Poytning-Robersonovým efektom. Preto rádiové maximom nastáva približne 6 hodín pred vizuálnym.
V rokoch 1965 až 1971 tento roj pozorovali členovia British Astronomical Association (BAA). Spracoval ich Keith B. Hindley a zistil, že tento roj ma veľmi ostré maximum. Hodnota FWHM bola len 16 hodín. Ďalšie pozorovania sú od členov British Meteor Society (BMS) a American Meteor Society (AMS). Tie ukázali, že deň pred maximom je ZHR cca 10. Z pozorovaní vyplývalo, že meteoroidný prúd Kvadrantíd obsahuje aj kompaktnú, aj difúznu zložku. Na univerzite v Liverpoole sa skúmali teleskopické pozorovania. Použili pritom počítač IBM 360/65. Ten odhalil, že priemer radiantu je 8°. V čase maxima je priemer radiantu menší ako 1°.

Existujú aj ďalšie pozorovania tohto roja, nebudem sa im podrobne venovať už len z toho dôvodu, že počas aktivity roja býva väčšinou nepriaznivé počasie. Často sa môže stať, že maximum roja (vyššie som spomínal, že je veľmi ostré) nemusí byť napozorované a to môže skresliť určovanie vlastností Kvadrantíd.
Spomeniem len, že sa robil aj podrobný fotografický a rádiový prieskum tejto oblasti. V roku 1953 George E. D. Alcock a J. P. M. Prentice v svojej práci uviedli, že je veľmi náročne určiť vlastnosti radiantu. 3. januára 1952 totiž pozorovali existenciu 13 radiantov v tejto oblasti, čo potvrdzuje komplexnosť a zložitosť radiačnej oblasti.

Ďalšie články poukazujú na to, že radiačná oblasť môže byť ešte komplexnejšia. Napríklad v roku 1918 W. Denning a Fiametta Wilson boli prekvapení, keď určovali súradnice radiantu. V januári 1918 bol radiant o 8 stupňov severnejšie, toto pozorovali aj v rokoch 1916 a 1917. Súčasne však uviedli, že v týchto rokoch mali málo dát na presnejšie určenie polohy. Nezávislé potvrdenie polohy radiantu prišlo v roku 1918 z Anglicka, kde uvádzali, že slabá aktivita bola pozorovaná z "normálneho" radiantu. Táto zmena radiantu z roka narok podporila špekulácie o tom, že obežnú dráhu meteoroidného prúdu ovplyvňuje silná perturbácia.

Planéta Jupiter je veľmi často spomínaná v literatúre o Kvadrantidách. Okrem vyššie spomenutej perturbácie môže spôsobovať aj zmeny súradníc radiantov a medziročné zmeny ZHR (spomenuté vyššie v článku).
Jedna z prvých štúdií o dlhodobých gravitačných efektoch Jupitera vyšla v roku 1963. S. E. Hamid a M. N. Youssef zobrali 6 Kvadrantíd fotografovaných z dvoch miest a na dráhy týchto meteorov aplikovali dlhodobé perturbácie Jupitera za posledných 5000 rokov. Zistili, že súčasná dráha tohto roja je veľmi podobná dráhe s pred 1500 rokmi. Najviac sa odchyľovala od súčasnjej pred cca 4000 rokmi. Preto autori špekulujú, že materské teleso roja bolo zachytené Jupiterom pred cca 4000 rokmi a krátko na to vyvrhlo do dráhy meteoroidy.

Ďalšie práce v podstate potvrdzovali štúdiu Hamid-Youssef. Napríklad v roku 1979 Iwan P. Williams, Carl D. Murray a David W. Hughes zopakovali túto štúdiu, ale použili model meteoroidného prúdu a 10 testovacích meteorov patriacich tomuto roju. Potvrdili túto prácu. Autori ďalej skúmali budúcnosť. Zistili, že sklon obežnej dráhy ostane rovnaký, ale perihélium bude väčšie ako 1 AU. Autori tvrdia, že Zem nebude pretínať dráhu tohto prúdu po roku 2400.

Materské teleso

Doteraz som v článku vôbec nespomenul materské teleso Kvadrantíd. Dlhé desaťročia sa nepodarilo nájsť žiadne vhodné teleso, ktoré vytvorilo tento roj.
V roku 2003 Peter Jenniskens predbežne identifikoval materské teleso tohto roja. Ide o asteroid s označením 2003 EH1.
Je ale možné, že tento asteroid je pozostatok kométy C/1490 Y1, ktorú pozorovali čínski a japonskí astronómovia pred 500 rokmi. To uviedli vo svojej práci Ki-Won Lee, Hong-Jin Yang a Myeong-Gu Park v roku 2009.

Aktivita v roku 2019

Mesiac je 6. januára v nove, čiže pozorovania viacmenej rušiť nebude. Roj sa dá pozorovať počas celej noci, radiant pre naše zemepisné šírky je cirkumpolárny. Maximum aktivity by malo nastať 4. januára okolo 2h UT (3h nášho času). Očakáva sa ostré maximum. FWHM by malo mať hodnotu 4 hodiny. ZHR je ťažké predpovedať, IMO očakáva hodnoty okolo 120.
Maximum pre teleskopické a rádiové pozorovania by malo nastať o 14 hodín skôr.

Zdroje:
https://earthsky.org/?p=155137
https://arxiv.org/abs/0908.2547
http://adsabs.harvard.edu/full/1924MNRAS..84..178D
http://adsbit.harvard.edu//full/1993JIMO...21...97R/0000097.000.html