Prvá zmienka o Lyridách je z roku 687 p.n.l. Pozorovali ich Číňania. Podľa všetkého ide o najstaršie pozorovanie meteorov.
V minulosti sa o tomto roji vedelo veľmi málo. Meteorická astronómia bola vtedy vlastne v plienkach. Napríklad 19. a 20. apríla roku 1803 videlo veľa ľudí na východnom pobreží USA až 700 Lyríd za hodinu, ale až do roku 1835 to v podstate nikoho nezaujímalo. Záujem o meteory vzrástol až po silnom meteorickom daždi Leoníd v roku 1833. Ľudia si vtedy mysleli, že ide o koniec sveta. Astronómovia sa pokúšali nájsť aj iné meteorické roje.
Dominique Francois Jean Arago (1786-1853) vyslovil domnienku, že každý rok 22. apríla je vysoká aktivita meteorov.

Toto začalo overovať veľa ďalších ľudí. Edward C. Herrick (New Haven, Connecticut) do roku 1839 pozoroval Lyridy, ale hlavne zozbieral všetky zmienky o ich aktivite od roku 1803. Objavil ale aj zmienky o aprílových pozorovaniach meteorov z dávnej minulosti. Napríklad z 9. apríla 1095, 10. apríla 1096 alebo 10. apríla 1122. Jeho vizuálne pozorovania (spoločne s Francisom Bradleym) potvrdili, že každý rok sú Lyridy aktívne. Toto sa definitívne potvrdilo v roku 1839, keď stúpla aktivita roja. Maximum nastalo 19. apríla. Určili aj prvé súradnice roja - RA=273°, DEC=+45°. Astronómovia aj napriek dôkazu o polohe radiantu Lyríd ignorovali tieto pozorovania až do roku 1864, keď profesor Alexander Stewart Herschel pozoroval 19. a 20. apríla 16 meteorov z radiantu RA=277° a DEC=+35°. Toto pozorovanie vyvolalo novú vlnu záujmu o pozorovanie meteorov všeobecne a hlavne sa rozbehol výskum tohto roja. V roku 1866 sa našli materské telesá Perzeíd (kométa Swift-Tuttle 1862 III) a Leoníd (novoobjavená kométa Tempel-Tuttle 1866 I). V roku 1867 začali astronómovia hľadať materské teleso Lyríd. Vo Viedni profesor Edmond Weiss prepočítaval dráhy známych komét a hľadal, či sa dráha nejakej kométy priblíži v čase aktivity Lyríd k dráhe Zeme. A vypočítal, že kométa Thatcher (1861 I) sa 20. apríla priblíži k dráhe Zeme na vzdialenosť 0,002 AU. Weiss hľadal v dostupných publikáciach zmienky o aktivite meteorov pre dátum 20. apríl. V tom istom roku Johann Gottfried Galle matematicky potvrdil závislosť medzi kométou Thatcher a Lyridami a dokázal aj určiť obdobie aktivity roja ďaleko do minulosti. Vo svojich výpočtoch sa dopracoval až k dátumu 16. marec 16 687 p.n.l. Pozorovania Lyríd sa konečne rozbehli v druhej polovici 60. a v 70. rokoch 19. storočia. William F. Denning zohral veľmi dôležitú úlohu pri výskume tohto roja. V roku 1885 dokázal, že sa radiant Lyríd pohybuje a to rýchlosťou približne 1° za deň smerom na východ. V roku 1923 Denning uverejnil efemeridu radiantu tohto roja. Radiant sa presunie zo súradníc RA=259°, DEC=+34° (10. apríl) až na súradnice RA=284°, DEC=+34° (30. apríl).
Denning síce videl Lyridy v období od 14. do 26. apríla, ale bol presvedčený, že roj je aktívny aj niekoľko dní mimo tohto obdobia. Preto trochu "natiahol" efemeridu. Ďalšie vizuálne pozorovania toto nepotvrdili, ale v rokoch 1961-1965 prebiehali rádiové pozorovania pod vedením Zdeňka Sekaninu (Radio Meteor Project) a 3. mája detegovali zvýšené množstvo meteorických častíc. Pravdepodobne to boli Lyridy.
Lyridy sú roj s pomerne malou aktivitou, ale občas sú pozorovateľné výrazné maximá. Denning uverejnil, že 20. apríla 1849 a 1850 pozorovatelia v New Havene (USA) a v Indii ohlásili nezávisle na sebe "neobvyklý počet" meteorov. Sám Denning v roku 1884 videl 22 Lyríd za hodinu, H. N. Russel (Grécko) videl 21. apríla 1922 96 Lyríd za hodinu a Koziro Komaki videl 22. apríla 1967 112 meteorov za 67 minút. Pozorovatelia na Floride a v Colorade (USA) ohlásili 22. apríla 1982 90-100 Lyríd za hodinu. Viacerí pozorovatelia sa pokúšali odhadnúť obežnú dráhu tohto meteorického roja na základe vizuálnych pozorovaní. Edward C. Herrick na základe štúdia histórie Lyríd vyhlásil, že perióda je 27 rokov. Denning na základe aktivity pozorovanej v rokoch 1803 až 1860 vyhlásil, že obežná doba Lyríd je 47 rokov, ale jeho predpoveď možnej zvýšenej aktivity na rok 1897 bola nepresná. V roku 1982 po outburste aktivity veľa pozorovateľov vyhlásilo, že obežná doba je 60 rokov. Tvrdia to preto, lebo boli pozorované outbursty aktivity v rokoch 1803, 1922 a 1982.
Žiaľ ani jedno číslo nie je úplne presné. Podľa všetkého sa na obežnej dráhe kométy nachádza viacero zhlukov meteoroidných častíc. Na základe toho je nemožné presne predpovedať ďalší outburst aktivity.

Až keď sa začali používať presné pozorovacie metódy (radar či fotografia), začal sa podrobný výskum a hľadanie presnej obežnej doby. Fred L. Whipple v roku 1952 uverejnil zbierku fotografických dráh a "odhalil" dva meteory, u ktorých sa obežná dráha odlišovala o 300 rokov! V roku 1970 Sekanina uverejnil, že meteorický prúd Lyríd má periódu 9,58 roka. To tvrdil na základe rádiových pozorovaní. V roku 1971 Bertil-Anders Lindblad publikoval dráhy prúdov Lyríd, ktoré mali periódu 131 rokov. Toto tvrdil na základe fotografických dráh 5 meteorov nafotografovaných v rokoch 1952, 1953 a 1970.

Táto neuveriteľná odchýlka je spôsobená hlavne nedostatkom kvalitných údajov. Napríklad celkový počet meteorov v fotografických atlasoch je 12, z toho len 6 je vcelku dôveryhodných. Obežná perióda kométy Thatcher je 415 rokov a podľa všetkého je určená veľmi presne.
Lyridy sú známe tým, že majú ostré maximum aktivity. Takú vlastnosť majú mladé roje a roje, ktorých častice nie sú veľmi rušené gravitačným vplyvom planét. Už na začiatku som napísal, že Lyridy boli prvýkrát pozorované ešte pred našim letopočtom, takže môžme predpokladať, že tento roj nepodlieha gravitačnému vplyvu planét.
Sklon obežnej dráhy kométy (inklinácia) k ekliptike je 79,8°. Čiže je jasné, že planéty svojimi gravitačnými účinkami takmer vôbec neovplyvňujú meteoroidy. Maximum aktivity nastáva pri slnečnej dĺžke 31,6°. Sú ale pozorované aj maximá pri slnečných dĺžkach 31,4° až 31,7°. Podľa (už v tomte texte zmienených) fotografických dráh Lindblad určil čas maxima na 31,6°. Sekanina tvrdí, že podľa radarových pozorovaní maximum nastáva pri slnečnej dĺžke 32,0°. Maximum je teda určené oveľa presnejšie ako u iných rojov. V roku 1969 Keith B. Hindley zdôraznil, že ak sú časy vizuálnych a fotografických pozorovaní takmer zhodné (čiže majú veľmi malý rozptyl), je jasné, že na tento prúd takmer nepôsobí Poynting-Robertsonov efekt. Dokázal to tak, že zozberal všetky pozorovania (prvé použiteľné bolo od Číňanov v roku 687 p.n.l) a zistil, že takmer neexistuje pohyb uzlov obežnej dráhy a to najmenej 2600 rokov! Lyridy sú pozorovateľné každý rok, čiže meteoroidné častice sú rozťahané pozdĺž celej obežnej dráhy (je jasné, že ich rozloženie je silno nepravidelné). Je ale divné, že sú také obrovské rozdiely medzi rádiovými a vizuálnymi obežnými dobami. Fotografické (vizuálne) dáta tvrdia, že obežná doba je vyššia ako 100 rokov, ale rádiove dáta tvrdia, že obežná doba je asi 10 rokov. Takýto nesúlad sa dá vysvetliť iba malým vplyvom Poynting-Robertsonovho efektu alebo závažnou (systematickou) chybou pri získavaní rádiových dát.
Ďalšie výskumy sú tiež zaujímavé. V roku 1972 pracovníci moskovského planetária pozorovali Lyridy od 16. do 20. apríla a zistili, že priemerná jasnosť meteorov je 3,3m. Hindley v roku 1969 určil priemernú magnitúdu na 2,09. Norman McLeod III. určil priemernú magnitúdu meteorov na 2,65 v rokoch 1960-1976 a 2,90 v rokoch 1971-1984. Členovia Dutch Meteor Society v roku 1985 určili priemernu magnitúdu na 2,77.
Ďalší pozorovatelia sa zameriavali na zistenie percentuálneho podielu Lyríd so stopami z celkového počtu meteorov. Napríklad pozorovatelia v Kalifornii v roku 1974 videli 15,9 %, Felix Martinez na Floride v roku 1977 videl 16,4 % a 10,4 % ohlásili v roku 1985 pozorovatelia z Dutch Meteor Society. Určité variácie v priemernej limitnej magnitúde môžeme pripísať rôznym pozorovacím podmienkam, ale väčšina pozorovaní bola vykonaná za ideálnych podmienok (limitná magnitúda 6,5), čiže zmeny priemernej magnitúdy meteorov sú spôsobené presunmi hmoty vo vnútri prúdu.
V. Porubčan a J. Stohl analyzovali vizuálne pozorovania zo Skalnatého Plesa z rokov 1945, 1946, 1947 a 1952. Zaznamenali výnimočne silné maximum v roku 1946, keď zaregistrovali 40 meteorov za hodinu, ale toto maximum bolo charakteristické vysokým počtom slabých meteorov. Podobne sa správali Lyridy aj v roku 1982, kde počas silného maxima stúpal počet slabých meteorov a priemerná jasnosť meteorov klesla takmer o jednu magnitúdu oproti rokom, kedy nebolo pozorované silné maximum.

Nedávno sa astronómovia pokúsili určiť priemernú ZHR tohto roja a dopracovali sa k hodnotám 8-15 meteorov za hodinu. Určili priemer z rady pozorovaní dlhej až 90 rokov. V roku 1969 bola priemerná ZHR 13,5; v roku 1974 bola 13,1.
Tento roj má veľmi krátke trvanie. Štyria astronómovia amatéri z južnej Kalifornie (Allan Devault, Terry Hall, Greg Wetter a Bob Fischer) pozorovali Lyridy 20. až 24. apríla 1974 a prišli k záveru, že roj má počas 3,6. dňa iba štvrtinovú intenzitu.
Audrius Dubietis a Rainer Arlt v roku 2001 uverejnili výsledky podrobného výskumu Lyríd. Použili pozorovania z rokov 1988-2000 z databázy IMO. Zistili viacero zaujímavých vecí, napríklad sa im podarilo určiť to, že čas maxima je z roka na rok premenlivý a jeho slnečná dĺžka sa mení v intervale 32,0°-32,45°. V roku 2004 maximum nastalo v slnečnej dĺžke 32,32°, čiže medzi 21. aprílom 2004 20h20m UT a 22. aprílom 2004 7h20m UT. ZHR za posledných 30 rokov bola približne 18. Hodnota ZHR závisí na času maxima. V ideálnom prípade je ZHR najvyššia (viac ako 23). Čím viac sa čas maxima odchyľuje od ideálneho, tým je nižšia ZHR (aj menej ako 14).
Doteraz sme predpokladali, že Lyridy majú ostré krátkotrvajúce maximum. Podľa týchto výskumov už musíme rátať aj s premenlivým časom maxima. Toto bolo zistené pomocou FWHM (Full Width at Half Maximum), čiže sa zisťoval čas, kedy bola hodnota ZHR aspoň polovičná oproti maximálnej ZHR. Hodnoty sa menili od 14,8 hodín v roku 1993 až po 61,7 hodín v roku 2000. Priemerná hodnota je 32,1 hodín. Najvyššie hodnoty ZHR trvajú samozrejme iba pár hodín. Potvrdilo sa aj občasné zvýšenie počtu slabých meteorov počas maxima. Ale aj tak môžme všeobecne predpokladať, že tento roj je nepredvídateľný, čo sa týka času a intenzity maxima a zatiaľ nedokážeme určiť výskyt ďalšieho silného maxima.

Aktivita v roku 2019

Roj je aktívny od 16. do 28. apríla. Maximum aktivity by malo nastať v noci z 22. na 23. apríla. Žiaľ v tomto období Mesiac kompletne prekazí vizuálne pozorovania, bude totiž v splne. V tomto roku sa neočakáva žiadna výrazná aktivita tohto roja. Radiant sa nachádza v blízkosti hviezdy Vega smerom k súhvezdiu Herkules. Ale ako som už písal vyššie, prípadný výskyt outburstu sa nedá vylúčiť.

Súhvezdie Lýra a poloha radiantu počas maxima po zotmení. Zdroj: earthsky.org

Peak lyríd v budúcnosti

Tu je situácia celkom nejasná. Podľa Michaila Maslova by mal ďalší výraznejší peak aktivity tohto roja nastať až v roku 2040.
Bill Cooke z NASA predpokladá, že zvýšená aktivita tohto roja sa opakuje každých cca 30 rokov.
Nechajme sa prekvapiť a skúsme Lyridy pozorovať aj tento rok. Pozorovania môžme zasielať napríklad do IMO.

Zdroje:
http://users.ntua.gr/ge99010/Astronomy/lyrids_en.htm
https://www.imo.net/tag/lyrids-2019/
http://www.ta3.sk/caosp/Eedition/Abstracts/1992/Vol_22/pp25-31_abstract.html
https://www.space.com/36381-lyrid-meteor-shower-guide.html
http://feraj.ru/Radiants/Predictions/1901-2100eng/Lyrids1901-2100eng.html