Tento roj je nevýrazný a málo pozorovaný. Obdobie aktivity trvá od 17. do 25. decembra. Niekedy sa tento roj prejaví zvýšenou aktivitou. O tomto roji žiaľ vieme stále málo, preto je potrebné ho pozorovať. Radiant sa nachádza v súhvezdí Maleho medveda v blízkosti hviezdy Kochab (β UMi).
Toto je recyklovaný článok, ktorý som pôvodne uverejnil na inej stránke v roku 2004. Koncom roku 2018 som doplnil ďalšie informácie o tomto roji.

História

Podľa všetkého tento roj objavil William F. Denning na prelome 19. a 20. storočia. Pozoroval totiž meteory vyletujúce z radiantu, ktorý mal súradnice RA=218°, DEC=+76°. Obdobie aktivity bolo od 18. do 22. decembra. Pozorovatelia ohlasovali nové radianty Ursíd v rokoch 1914, 1931 a 1933. Systematický výskum tohto roja začal Dr. A. Bečvář v roku 1945.
Bečvář spolu s ďalšími pozorovateľmi ohlásil vysokú aktivitu meteorov. Meteory vyletovali zo súhvezdia Malý voz. Maximum tejto aktivity nastalo 22. decembra 1945. Pozorovatelia odhadli ZHR na 169. Veľa meteorov sa podarilo vyfotografovať. M. Džubák mohol vyrátať predbežné vlastnosti radiantu, súradnice boli RA=233°, DEC=+82,6°. Zdeněk Ceplecha spresnil údaje na ZHR=108; RA=217,1 °, DEC=+75,9°.
V roku 1946 Bečvář pozoroval Ursidy, potvrdil polohu radiantu, ale ZHR bola iba 11. Maximum nastalo v noci 22. decembra 1946. Bečvářove pozorovania potvrdili Bochníček a Vanýsek. Potvrdili aj polohu radiantu. Bochníček odhadol polohu radiantu na RA=213°, DEC=+75°, Vanýsek ju spresnil na RA=217,8°, DEC=+76,7°.
V roku 1947 sa začali venovať Ursidám aj pozorovatelia z British Astronomical Association. 22. decembra 1947 počas intervalu, ktorý trval 1 hodinu a 43 minút, zbadali iba jednu Ursidu, ale 23. decembra zbadali za 25 minút 8 Ursíd. ZHR bola 20. Štyri meteory sa podarilo veľmi presne zakresliť. Radiant mal súradnice RA=207°, DEC=+74°. Priemer radiačnej plochy bol menší ako jeden stupeň.
Začal sa aj rádiový výskum Ursíd. Antény Jodrell Banku prvýkrát zachytili aktivitu roja 22. decembra o 3h UT. 23. decembra o 9h UT bola aktivita vyššia a podarilo sa určiť počet meteorov za hodinu. O 11h UT zachytili 15 meteorov. Potom aktivita prudko klesla. Poloha radiantu bola RA=195±8°, DEC=+78±5°. Rádiové pozorovania na Jodrell Banku pokračovali až do roku 1953. Výsledky sú v tejto tabuľke:

URSID RADIO-ECHO RADIANTS

Date Hourly Rate Solar Long. R.A. (deg.) Decl. (deg.)
1948 Dec. 21.3 15 269.4 210±10 +82±8
1949 Dec. 22.3 13 270.2 207.1±8 +77.6±3
1950 Dec. 22 20 269.8 199±8 +77±3
1951 Dec. 23 13 270.5 200 +77
1952 Dec. 22 9 270.4 ? ?
1953 Dec. 23 11 271 ? ?

Od roku 1953 až do roku 1970 asi nikto nevenoval Ursidám pozornosť. Neexistujú totiž žiadne zmienky o pozorovaniach z tohto obdobia.
V roku 1970 pozorovatelia z British Meteor Society (BMS) začali pravidelne pozorovať Ursidy. Podľa výpočtov BMS sú súradnice radiantu RA=217°, DEC=+76°. Maximum nastáva pri slnečnej dĺžke 270,66° (približne 22. december) a obdobie aktivity je od 17. do 24. decembra. Na výpočty použili údaje z pozorovaní v rokoch 1970-1976. V tejto tabuľke sú podrobnejšie údaje:

Rok ZHR
1970 10
1971 22
1972 16
1974 18
1975 9
1976 4

Vizuálni pozorovatelia v roku 1973 nepozorovali. Mesiac bol v splne a rušil pozorovania. 22. decembra 1973 však BMS pomocou rádia zaregistrovala krátky výrazný nárast aktivity. Trval asi hodinu. ZHR po prepočítaní na vizuálne meteory bola 30.
Americkí pozorovatelia pozorovali v tom istom období, potvrdili vlastnosti roja, ale ZHR bola oveľa nižšia. Tu je tabuľka:

Rok ZHR
1970 2,5
1971 2,9
1974 1,2
1982 2,0

Japonskí pozorovatelia hlásili podobnú aktivitu Ursíd ako Američania. ZHR v roku 1970 bola 5,7 a v roku 1971 bola 2,4. Ale pozorovatelia v Nórsku ohlásili silné maximum 22. decembra 1979. ZHR odhadli na 25. Aktivita trvala len 2 hodiny. V prvej polovici 80. rokov boli Ursidy veľmi málo výrazné. Ale v roku 1986 Luc Gobin v Mechelene (Belgicko) ohlásil neočakávane vysoké počty rádiových meteorov, keď pozoroval na frekvencii 66,17 MHz. Ohlásil 60 až 80 odrazov rádiových vĺn za hodinu počas 19., 20. a 21. decembra. Počet odrazov stúpol na 171 počas 23. decembra. Túto zvýšenú aktivitu potvrdili aj vizuálni pozorovatelia v celej Európe. George Spalding (riaditeľ meteorárskej sekcie British Astronomical Association) prepočítal tieto pozorovania a stanovil ZHR na 87±29.
Trond Erik Hillestad (Norwegian Meteor Section) oznámil, že dvaja pozorovatelia (Kai Gaarder a Lars Trygve Heen) uvideli za 4 hodiny 94 Ursíd. 37 Ursíd zbadali v priebehu jednej hodiny. Dátum maxima bol 22,83. december, ZHR 64±11 a priemerná magnitúda bola 1,9.
Neskôr zbadali 75 Ursíd za dve hodiny. Počas jednej hodiny ale videli 54 Ursíd. Dátum tohto maxima bol 22,88. december, ZHR 122±17 a priemerná magnitúda meteorov bola 2,61. O deň neskôr ohlásil prvý pozorovateľ 4 a druhý iba 2 meteory počas hodinového intervalu.
Tu je zhrnutie ich pozorovaní. Počet Ursíd: 175, 17,1 % malo stopu, 66 Ursíd bolo jasnejších ako +2 magnitúdy. 51,5 % Ursíd malo bielu farbu, 33,3 % bolo žltých, 7,6 % červených, 2,3 % zelených a 5,3 % Ursíd malo modrú farbu.
R. Koschack, R. Arlt a Jürgen Rendtel (Arbeitskreis Meteore, East Germany) ohlásili ZHR menšiu ako 5 k 22,8. decembru a R. Taibi (Temple Hills, Maryland, USA) videl 2-3 meteory za hodinu k 22,4. decembru 1986. Tieto pozorovania naznačujú, že maximum Ursíd je ostré a krátko trvajúce.

Materské teleso

Denning už začiatkom 20. storočia predpokladal, že materské teleso Ursíd je kométa Mechain-Tuttle (dnes známa ako kométa 8P/Tuttle). Bečvář v roku 1945 vyhlásil, že je to vysoko pravdepodobné.
Ale veľmi zvláštna je závislosť medzi preletmi kométy perihéliom a pozorovanými aktivitami roja. Napríklad v roku 1945 bola pozorovaná vysoká aktivita roja, ale kométa sa nachádzala v blízkosti afélia! Perihéliom preletela šesť rokov predtým. Pred rokom 1945 bola aktivita roja takmer nulová a v prvej polovici 50. rokoch pomaly ustávala.
Kométa prešla perihéliom v roku 1953, ale žiadna výrazná aktivita sa nenapozorovala. Výraznejšie sa Ursidy prejavili až po prechode perihéliom 31. marca 1967. V roku 1967 bola aktivita Ursíd nulová, ale o rok neskôr už bola hlásená aktivita (ZHR 10-15). V roku 1973 v Anglicku pomocou radaru zaznamenali aktivitu (podrobnosti sú vyššie v tomto texte). Zase je viditeľný rozdiel 6 rokov medzi preletom kométy a aktivitou Ursíd. Kométa potom prešla perihéliom 14. decembra 1980. Aktivita Ursíd bola veľmi nízka až do roku 1986. Vtedy veľa pozorovateľov v Európe nahlásilo vysokú aktivitu. Neskôr kométa preletela perihéliom v roku 1994. Silná aktivita bola pozorovaná v roku 2000. Čiže takmer vždy je pozorovaná silná aktivita Ursíd 6 rokov po prelete kométy. Ale kométa sa vtedy nachádza blízko afélia! To isté bolo pozorované v roku 2007. Vtedy rádiové pozorovania odhalili zvýšenú aktivitu. Túto aktivitu potvrdili aj vizuálne aj video pozorovania (ZHR okolo 35), maximum nastalo 22. decembra okolo 21h UT.
Zvýšenu aktivitu Ursíd sme zaznamenali aj v rokoch 2016 a 2017, a to vďaka sieti RMOB. Maximum nastávalo vždy okolo 23. decembra a ZHR presahovala hodnotu 30. Vizuálnych pozorovaní je málo a tak tieto rádiové pozorovania nie sú potvrdené.

Čo vieme o Ursidách?

Takmer nič. Nepodarilo sa ani potvrdiť materské teleso tohto roja. Kométa 8P/Tuttle je najpravdepodobnejšie teleso, ale sú tam určité nejasnosti (viď tabuľku). Na rozdiel od Leoníd tu nie sú takmer žiadne matematické modely popisujúce vlastnosti roja. Matematici sa snažia niečo vytvoriť (nejaké modely už sú), stále však majú málo údajov. Možno v budúcnosti budeme lepšie vedieť predpovedať prípadné zvýšenia aktivity či sa podarí potvrdiť materské teleso.
Esko Lyytinen a Peter Jenniskens v roku 2001 uverejnili informáciu, ktorá vysvetľuje tú 6-ročnú periódu pozorovanej zvýšenej aktivity Ursíd. Podľa nich nastávajú outbursty aktivity, keď je kométa v aféliu preto, lebo niektoré meteoroidy sú v rezonancii 7:6 s Jupiterom.

Obežné dráhy

Parametre dráh Ursíd sú vypočítané z fotografických pozorovaní meteorov. Údaje o kométe 8P/Tuttle sú prevzaté z Catalogue of Cometary Orbits. Katalóg napísal Brian G. Marsden v roku 1996. V tejto tabuľke môžete porovnať údaje:

Ursids Tuttle
Argument of Perihelion () [J2000] 208.4° 206.7°
Ascending Node () [J2000] 268.0° 270.5°
Inclination (i) [J2000] 52.6° 54.7°
Perihelion Distance (q) 0.929 AU 0.998 AU
Eccentricity (e) 0.848 0.824
Semimajor axis (a) 6.112 AU 5.672 AU

U väčšiny údajov je zhoda takmer dokonalá, ale niekde sú viditeľné veľké rozdiely.

Zdroje:
https://www.constellation-guide.com/ursids/
http://ursid.seti.org/
https://ntrs.nasa.gov/search.jsp?R=20020044267
http://www5f.biglobe.ne.jp/~hro/Flash-e/index.html#FA
https://www.astro.sk/l2_sk.php?part=pubrel&cont=becvar