Jednou z najväčších záhad Uránu je jeho neobvyklá rotácia. Os rotácie Uránu je sklonená o 97,77° k rovine ekliptiky a otáča sa retrográdne, čiže rotuje opačne ako ostatné planéty Slnečnej sústavy okrem Venuše. Odkiaľ sa však zobral takýto sklon osi rotácie?

Keď sa utvárala Slnečná sústava, boli zrážky medzi väčšími telesami na dennom poriadku. Minimálne jednou takou zrážkou si prešla aj naša Zem. Výsledkom zrážky s telesom o veľkostí dnešného Marsu je náš dobré známy Mesiac. Môže podobná zrážka z éry vznikania Slnečnej sústavy vysvetliť tak radikálny sklon Uránu? Niečo tu nesedí, pretože materiálu v podobe mesiacov a prachu okolo Uránu je nezvykle málo. Kde zmizla všetká tá hmota, z ktorej vznikol napr. náš Mesiac?

Vedci sa snažili tento problém rozlúsknuť a vytvorili počítačovú simuláciu zrážky Uránu s veľkým telesom. V modeli upravili chemické zloženie telesa tak, aby korešpondovalo s chemickým zložením vzdialenejších objektov od Slnka. Totižto, objekty blízko Slnka sú prevažné skalné, ale ďaleké objekty sú zložené viac z prchavých látok ako amoniaku, metánu či vody. Áno, v blízkostí Slnka sú tieto prchavé látky v plynnom skupenstve, ale v ďalekých končinách Slnečnej sústave sa nachádzajú v tuhom skupenstve. A preto po zrážke Uránu s ľadovým telesom zloženým prevážne z prchavých látok neostalo veľa materiálu na tvorbu mesiacov. Taktiež si podľa simulácie uchmatol väčšinu prchavých látok novovznikajúci Urán. Zrážka Uránu s ľadovým telesom zloženým prevažne z prchavých látok by tak mohla vysvetliť jeho neobvykle sklonenú os rotácie a nedostatok materiálu na tvorbu mesiacov. Samozrejme nás čakajú ďalšie presnejšie simulácie v budúcností, ktoré viac ozrejmia históriu tejto joviálnej (plynnej) planéty.

Zdroj: phys.org