Meteorický roj Alfa Monocerotidy je aktívny od 13. novembra do 2. decembra. Maximum nastáva 21. novembra pri slnečnej dĺžke 238,7° z radiantu o súradniciach RA=109°, DEC=-6°. Slabá aktivita je pozorovaná každý rok. Každých 10 rokov je však v čase maxima pozorovaná veľmi silná aktivita prekračujúca 100 meteorov za hodinu. Denný pohyb radiantu je +0,8° v rektascenzii a -0,4° v deklinácii. V literatúre sa niekde stretnete aj s pojmom Novembrové Monocerotidy.

Naše súčasné znalosti sú založené na pozorovaniach získaných počas troch rokov. Ale takmer s určitosťou môžeme povedať, že perióda tohto roja je 10 rokov. Ako prvý tento roj pozoroval F. T. Bradley (USA), ktorý v noci z 20. na 21. novembra 1925 pozoroval oblohu. Začal pozorovať o 11. hodine miestneho času. A medzi 11:02 a 11:15 zbadal 37 meteorov. Okamžite si zobral 10minútový brejk, aby si nachystal mapy na zakresľovanie, ale o 11:25 outburst skončil. Bradley nestihol zakresliť žiadny meteor. Neurčil žiadnu z vlastností radiantu, ale vyhlásil, že meteory lietali prevažne východozápadným smerom. Bradley taktiež odhadol, že sa radiant nachádza niekde pod Oriónom.

Našťastie počas tej istej noci pozoroval oblohu aj Charles P. Olivier (observatórium univerzity vo Virgínii). Povedal, že len na chvíľu vybehol von a videl v čase okolo 11:05 tri jasné meteory. Dráhu dvoch meteorov si Olivier zapamätal. Dráhu tretieho meteoru určil nepresne, zdalo sa mu však, že letel takmer paralelne s druhým. Na základe toho určil prvé približné súradnice radiantu na RA=97,5°; DEC=+8,5°. Sám Olivier tvrdil, že tieto súradnice sú veľmi nepresné. Ale ani ďalšie pozorovania, ktoré Olivier zozbieral, nepriniesli spresnenie polohy radiantu. Olivierov záver bol, že meteory sú rôznofarebné, jasné, pomalé a majú stopy.

V ďalších rokoch nebola pozorovaná žiadna aktivita. Až 21. novembra 1935 profesor Mohd. A. R. Khan (Begumpet, India) videl výrazný meteorický roj, ktorého radiant sa nachádzal vedľa hviezdy Gamma Monocerotis. Celkovo narátal viac ako 100 meteorov za 20 minút. Počas ďalších 20 minút videl 11 meteorov. O niekoľko mesiacov Khan oznámil Olivierovi presnejšie súradnice radiantu (RA=110°, DEC=-5°). Odhalil však, že hviezda Gamma Monocerotis je tá istá ako Alpha Monocerotis v iných atlasoch. Parabolickú dráhu meteoroidného prúdu na základe týchto dát vyrátal Olivier. Veľmi zaujímavý je fakt, že aktivitu roja spozoroval (a vlastne aj potvrdil) veliaci dôstojník vojenskej lode USS CANOPUS, ktorá kotvila v prístave v Manile. Dôstojník uviedol, že počas 30minútového intervalu videl každých 30 sekúnd meteor. Olivier na základe týchto pozorovaní vyhlásil, že tie dva silné návraty aktivity spolu súvisia a podobne silná aktivita bude pozorovaná aj v roku 1945. Nevylúčil však možnosť, že by to mal byť jeden roj s každoročnou aktivitou. Citoval napr. pozorovania American Meteor Society z roku 1904. Členovia tejto organizácie ohlásili pozorovanie 19. novembra z radiantu o súradniciach RA=95,4°; DEC=+10,9°. V roku 1945 však boli veľmi zlé podmienky na pozorovanie. Dňa 19. novembra bol Mesiac v splne.

V roku 1955 bol Mesiac v splne 29. novembra. Žiadne pozorovania preto neboli. V roku 1958 skúmal Ľubor Kresák (Československo) pozorovania z rokov 1925 a 1935. Vyhlásil, že roj z roku 1935 bol jedinečný a veľmi pekný príklad extrémne kondenzovaného meteorického prúdu. Kresák odhadol maximálnu ZHR na 2000 a vyhlásil, že to bol jeden z najsilnejších meteorických dažďov v 20. storočí (silnejšie boli len dva návraty Drakoníd) a že ide o typický kometárny roj. Veľmi krátke trvanie roja poukazuje na to, že pozorujeme meteoroidné častice tesne po opustení materského telesa. Kresák sa pokúsil nájsť kométu zodpovednú za tento roj. Porovnal dráhové elementy pozorovaní z obidvoch rokov a po vyrátaní teoretickej dráhy mu vyšlo, že jediná kométa, ktorej dráha zodpovedá Alfa Monocerotidám, je kométa Gent-Peltier-Daimaca (1944 I). Kresákovi však neušli relatívne veľké rozdiely medzi dráhovými elementami kométy a roja. Preto túto kométu neurčil za materské teleso. Našli sa aj predobjavové pozorovania. Dňa 21. novembra 1885 ohlásili dvaja pozorovatelia nezávisle na sebe veľa meteorov. Prvý bol Keith Baker (asistent pozorovateľne v Licku). Vyšiel von okolo 3:00 (miestneho času) a videl 18 meteorov za 7 minút. Meteory vyletovali z oblasti blízko súhvezdia Malý pes. Jasnosti meteorov boli v rozsahu 2 až 4 magnitúdy. Meteory boli rýchle, krátkotrvajúce a nemali žiadne stopy. Richard Ducoty videl 27 meteorov v intervale od 3:35 do 3:45, 5 meteorov v intervale od 3:45 do 3:49, 2 meteory v intervale od 3:49 do 3:53 a 2 meteory v intervale 3:53 až 3:57. Odhadol aj pozíciu radiantu na RA=109°, DEC=-7°±5°. Ďalej uviedol, že najjasnejšie meteory mali 0 až -2 magnitúdy. Meteory boli veľmi rýchle, len o niečo pomalšie ako Leonidy. Tento odhad poslúžil Khanovi (1935) na určenie presnej polohy radiantu. V dostupnej literatúre sú aj ďalšie predobjavové pozorovania. Tým sa však venovať nebudem.

Výrazná aktivita bola pozorovaná aj v roku 1995. Maximum nastalo 22. novembra okolo 1:30 UT. Pozorovatelia v Európe videli priemerne 5 meteorov za minútu. Pozorovalo sa aj pomocou radarov. Ani tieto pozorovania nedokázali definitívne potvrdiť materské teleso tohto roja.
Podobná aktivita bola pozorovaná aj v roku 1985.

Predpovede na rok 2019

Esko Lyytinen a Peter Jenniskens zverejnili predpovede, kde uviedli, že v tomto roku je veľmi pravdepodobné, že bude pozorovaný krátky outburst, ktorý by mal nastať 22. novembra okolo 4:50 UT. Podmienky na pozorovanie v našich zemepisných šírkach sú celkom priaznivé. Mesiac bude niekoľko dní pred novom a takmer nebude rušiť pozorovania. Radiant je pri hviezde Prokyón (súhvezdie Malý Pes).

Poloha radiantu a Mesiaca na oblohe v čase maxima. Screenshot z programu Stellarium.

Zdroje: meteornews.net, imo.net, articles.adsabs.harvard.edu, iopscience.iop.org