Vedcom sa podaril historický objav. Prvýkrát nasnímali blízke okolie čiernej diery. Skúmaná bola supermasívna čierna diera v jadre galaxie M87. Snímky okolia čiernej diery vytvoril virtuálny teleskop Event Horizon Telescope (EHT).

Dokopy štyri snímky odhalili žiarivý prstenec okolo temného kruhu. Tento temný kruh by mal predstavovať tieň čiernej diery. Tento tieň vznika kvôli silnému gravitačnému zakriveniu fotónov blízko čiernej diery. Samotnú čiernu dieru, ktorá oddeľuje realitu od horizonta udalostí, nie je možné vidieť. Už len z definície čiernej diery je jasne, že žiadny fotón, ktorý prekročí horizont udalostí, sa už nevráti do našej reality. Preto ju nemôžme priamo pozorovať, aj keď existuje možnosť, že sa častica vyslobodí z objatia čiernej diery. Ide o takzvané Hawkingovo žiarenie. Tak či tak, Hawkingovo žiarenie už nemá nič spoločné s pôvodným fotónom, aj keď je tu otázka informačného paradoxu, ale to je veľmi diskutabilná téma, ktorá zatiaľ nemá riešenia. Aj keby tu existovala možnosť, že častica pádom do čiernej diery uchováva informáciu, vyžiarenie tejto informácie v podobe tepelnej emisie môže trvať bilióny až biliardy rokov, takže je irelevantné sa týmto zaoberať v kratších časových úsekov. Taktiež tepelné vyparovanie čiernych dier je veľmi nízke a ide o extrémne dlhý proces.  

Do výskumu bolo zapojených viac ako 200 vedcov s 8 radioteleskopov po celom svete. Týchto 8 radioteleskopov sa zosynchronizovalo do jedného virtuálneho rádiového teleskopu do veľkostí Zeme. Vďaka tomuto triku, ktorý je známy pod pojmom interferometria, môžeme vidieť ďaleký tieň supermasívnej čiernej diery.

Jeden z 8 radioteleskopov je známy radioteleskop Atacama Large Millimeter Array (ALMA). Tvorí ho 66 samostatných radioteleskopov s priemerom parabol 7 a 12 metrov. Zdroj: ALMA

Samotná pozorovaná supermasívna čierna diera má 6,5 miliárd slnečných hmotností a je od nás vzdialená 55 miliónov svetelných rokov v galaxii M87. Táto galaxia sa nachádza v centrálnej častí kopy galaxii v Panne. Priemer tejto supermasívnej čiernej diery aj s akrečným diskom okolo nej sa odhaduje na 0,39 svetelných rokov. Ale pozor, samotný neviditeľný horizont udalostí má priemer len 24 miliónov km! Pre porovnanie, Slnko má priemer 1,39 milióna km.

Galaxia M87 ukrýva vo svojom jadre supermasívnu čiernu dieru s hmotnosťou 6,5 miliárd hmotností Slnka. Z jadra vybieha prúd relativistických elektrónov s dĺžkou 5000 svetelných rokov. Zdroj: NASA

Okrem pôsobivých podmanivých snímok, ktoré zaujali celý svet, výskum priniesol ďalšie potvrdenie Všeobecnej teórie relativity. No ani náznak po novej fyzike, čo je trochu škoda. Akákoľvek nezrovnalosť VTR by otvorila dvere novým možnostiam fyziky a možno by sme prišli na rozumné vysvetlenie záhady temnej hmoty, temnej energie alebo nesúladu VTR s kvantovou mechanikou. Zatiaľ však prešľapujeme na mieste a nevieme nájsť vodítka k riešeniu najviac pálčivých záhad astrofyziky a kozmológie.  

Zdroje: space.com, sciencedaily.com, technet.idnes.cz, osel.cz

Zdroj náhľadového obrázku: EHT Collaboration