Číne sa podaril senzačný úspech! Ako prvá poslala na odvrátenú stranu Mesiaca stroj vyrobený človekom, konkrétne lander Chang'e 4 a rover Yutu v misii Chang'e 4. Je to ďalší ambiciózny krok Číny k návratu ľudí na Mesiac.

Sonda sa do vesmíru dostala 7. 12. 2018 s pomocou rakety CZ 3B z kozmodrómu Xichang Satellite Launch Center. Mesiac začala sonda obiehať 12. decembra 2018. Zážehmi brzdových trysiek sonda pomaly klesala smerom k mesačnému povrchu. Od Mesiaca bola 30. decembra 2018 vzdialená už len 15 km. V tej dobe sa zameriavala na cieľ svojho pristátia, ktorý sa nachádza v Južnom póle - Aitken. Deň D pristátia nastal 3. januára 2019. Lander Chang'e 4 pristal v kráteri Von Kármán. Samotný kráter Von Kármán má priemer neuveriteľných 180 km!

Po pristatí lander Chang'e 4 poslal svoju prvú fotku, pri ktorej bol použitý červený filter.

Prvý obrázok z povrchu Mesiaca, ktorý poslal lander Chang'e 4. Zdroj: cnsa.gov.cn

Po udomácnení na povrchu sa začala ďalšia etapa v rámci misie - vypustenie roveru Yutu 2 na mesačný povrch. Samotný rover Yutu 2 nesie zo sebou panoramatickú kameru PCAM, radar a spektrometer na chemickú analýzu povrchových útvarov Mesiaca. Práve PCAM sa postarala o vytvorenie panoramatickej snímky, ktorá zobrazuje lander Chang'e 4 a povrch Mesiaca bez farebných filtrov. Pravdepodobne nebol použitý ani slnečný filter na potlačenie slnečných odleskov a tak môžeme na fotografii pozorovať reálnu scénu na Mesiaci.

Panoramatická snímka roveru Yutu 2 z kamery PCAM. Zdroj: cnsa.gov.cn

Cieľom misie Chang'e 4 je merať teplotu na povrchu Mesiaca pri striedaní dňa a noci, študovať chemické zloženie mesačných hornín a skúmať prichádzajúce kozmické žiarenie z okolitého kozmu. No samotný lander priniesol na lunárny povrch zaujímavý biologický experiment. Tento experiment nazvaný ako Lunar Micro Ecosystem má simulovať vhodné podmienky pre život také, aké známe na Zemi. Celý experiment sa odohráva v uzavretom valci s dĺžkou 18 cm, priemerom 16 cm a vážiacim 3 kg. Vo valci nájdeme vzduch, vodu, živiny, rôzne čidla monitorujúce životné podmienky a samozrejme reprezentantov života. Flóru reprezentujú semienka bavlníka, zemiakov, repky a buriny známej aj ako Arábkovka Thalová. Faunu zastupujú vajíčka octomiliek. K tomu sa tam ešte nachádza zástupca húb kvasnice. Myslelo sa aj na slnečné svetlo pre rastliny - do valca pridali trubičku, cez ktorú budú dopadať slnečné lúče. Ideálnym stavom projektu je vytvoriť funkčný ekosystém, kde rastliny produkujú kyslík pre uspokojenie dýchania a potravy octomiliek a kvasnice by zabezpečovali lepší rozklad výkalov octomiliek a mŕtvych rastlín.

Výsledkom experimentu Lunar Micro Ecosystem je plnohodnotné vyklíčenie len jediného semienka bavlny. Ešte predtým, než vyklíčili ďalšie semienka, prišla lunárna noc, ktorá trvá 14 dní a teploty na povrchu Mesiaca klesajú na -170 °C. Zároveň aj jediná žijúca rastlinka bavlny s príchodom noci zahynula. Takže summa summarum, experiment sa síce podaril, ale k naplneniu utópie bezchybného vytvorenia ekosystému to malo ďaleko. Len pár hodín vydržala rastlinka rásť, pokým ju chlad nezničil. Dokonca ľudia, ktorí majú na starostí misiu, plánovali pre verejnosť priamy prenos. Avšak mám z toho pocit, že to naplánovanie experimentu veľmi nevyšlo. Napriek tomu bola misia úspešná, pretože demonštrovala budúci smer pestovania rastlín pri cestách do vesmíru. Napríklad bavlna by poslúžila k vytvoreniu oblečenia a zemiaky tradične ako základ dobrého obedu.

Prvý živý organizmus nachádzajúci sa na inom vesmírnom objekte ako na Zemi. Zdroj: cnsa.gov.cn

Aj samotná misia Chang'e 4 je obrovským úspechom. Je to prvý stroj vyrobený človekom, ktorý dopadol na odvrátenú stranu Mesiaca. Pikoškou je, že lander Chang'e 4 bol ako záloha pre lander Chang'e 3, ktorý pristál na privrátenej strane Mesiace, konkrétne do kotliny Mare Imbrium (more dažďov). Po úspechu Chang'e 3 a jeho roveru Yutu sa niektoré parametre nadchádzajúcej misie zmenili tak, aby kopíroval úspech Chang'e 3 a to len s tým rozdielom, že miesto dopadu má byť na odvrátenej strane Mesiaca. Na komunikáciu medzi landerom Chang'e 4 a Zemou je potrebná retranslačná sonda. Už v máji 2018 bola pre tento účel vyslaná sonda Queqiao.

Zdroje: spaceflightnow.com, xinhuanet.com, universetoday.com, space.com