Rádiové pozorovanie meteorov sa začalo až koncom druhej svetovej vojny. Vtedy sa pri diaľkových spojeniach zistilo, že meteory môžu odrážať rádiové signály.

Existujú dva spôsoby zachytenia rádiového meteoru. Prvý je spätný rozptyl (back scatter). Takto monitorujú aktivitu meteorov profesionálne stanice s kompletným radarovým zariadením. Jednoduchší spôsob, ktorý môže použiť aj amatér, je signál prijímaný dopredným rozptylom (forward scatter).

Keď meteor vniká do atmosféry, vytvára stĺpec ionizovaných molekúl plynu. Tento ionizovaný plyn má schopnosť odrážať rádiové signály medzi vysielačom a prijímačom. Kmitočtový rozsah tohto javu je medzi 40 a 150 MHz. I keď sa optimálne pásmo nachádza medzi 40 a 70 MHz, môžeme použiť bežné FM pásmo v rozsahu 88-108 MHz. V tomto pásme vysielajú svoje programy verejnoprávne aj súkromné rozhlasové stanice.

Spôsob zachytenia dopredného rozptylu meteoru je veľmi jednoduchý. Prijímač vyladíme na vzdialenú stanicu, ktorá sa nachádza pod horizontom. Vzdialenosť medzi vysielačom a prijímačom je väčšia než 200 km. Vysielač by sa mal nachádzať pod miestom predpokladaného výskytu meteorov. Žiadanú stanicu nesmiem počuť, musím počuť šum pozadia. Ak preletí meteor v správnom uhle, na okamih budete počuť signál naladenej stanice. Čas trvania je 0,1 až 4 sekundy. Ak preletia veľké meteory, efekty môžu trvať aj niekoľko minút. Takéto pozorovanie využíva rádiové vlny - môžeme pozorovať aj cez deň a aj počas dažďa.

Zariadenie
Použite FM prijímač s digitálnym ladením a s možnosťou pripojenia tieneného kábla z antény. Môžete použiť aj Radio scanner. Odporúčané sú smerové antény typu Yagi.

Anténa typu Yagi. Zdroj: imo.net

Môžete vyskúšať aj iné typy antén. Ja mám dobré skusenosti s anténou typu X-Beam. Anténu pripojte k prijímaču pomocou koaxiálneho kábla. Antény typu Yagi sú veľmi populárne aj medzi rádioamatérmi. Veľmi ľahko sa postavia a sú smerové. Typický vyžarovací diagram je na tomto obrázku.

Vyžarovací diagram antény typu Yagi. Zdroj: imo.net

Ak máme anténu blízko povrchu zeme, vyžarovací diagram sa zdeformuje. Čím je anténa vyššie nad povrchom, tým je skreslenie menšie. V ideálnom prípade máme tenký lalok diagramu tesne nad vodorovnou rovinou. Počas hľadania vhodného miesta na umiestnenie antény zistíme, že vyžarovanie antény ovplyvňuje reliéf povrchu a blízke budovy. Toto je schematicky znázornené na obrázku.

Ovplyvnenie vyžarovania antény. Zdroj: imo.net

Anténu všeobecne môžeme orientovať dvoma smermi. Podľa IMO sa najviac používa horizontálne položená anténa nasmerovaná priamo na vysielač. Takto zachytíme signál z veľmi vzdialených vysielačov (aj viac ako z 2000 km). Môžeme položiť anténu vertikálne (nasmerujeme ju na zenit). Takto ale zachytíme menej meteorov, väčšina z nich je v blízkosti pozorovacieho miesta. Asi najlepší spôsob je nasmerovať anténu na vysielač v 45° uhle na vodorovnú rovinu.

Ak nemáte dostatočne citlivý prijímač, skúste použiť externý RF-predzosilňovač. Je vhodné používať tento predzosilňovač s vhodným pásmovým filtrom (bandpass filter).

Vyhľadanie pozorovacieho kmitočtu
Najprv prehľadajte celé pásmo. Zapíšte si všetky frekvencie, kde nie je hovorené slovo, alebo hudba. Mali by ste počuť iba šum. Pre istotu otáčajte anténu okolo vlastnej osi (360°).

Ak budete mať šťastie, nájdete niekoľko frekvencií, kde je iba šum. Tieto frekvencie môžeme používať. Ak sa vám to nepodarilo, máte dve možnosti. Presuňte svoje zariadenie inde, alebo si zožeňte smerovejšiu anténu a znovu prehľadajte všetky frekvencie. Ak ani smerová anténa nefunguje, skúste znovu zmeniť polohu antény, alebo použite inú frekvenciu.

Podarilo sa vám nájsť niekoľko vhodných frekvencií, ale neviete, ktorým smerom máte natočiť anténu? Ostáva už len zistiť, či na týchto frekvenciách vysiela nejaká rozhlasová stanica.

Nastavenie
Na stránke fmscan.org si po nastavení svojej polohy necháte zobraziť zoznam vhodných vysielačov pre pozorovanie. V nastavení zoznamu si necháte zobrazovať stanice vhodné pre "meteor scatter". Vo výpise uvidíte názov stanice, vzdialenosť od vás a výkon a azimut vysielača.

K stredu antény priložte kompas alebo buzolu. Dávajte si pozor, ak anténny stĺp alebo anténu máte zo železa, kompas nemusí ukazovať správne. Otočte anténu na vysielač (podľa azimutu zisteného z fmscan.org). Podľa American Meteor Society nezachytíte najviac odrazov signálu priamo na línii vysielač-prijímač, ale z dvoch oblastí (na tejto stránke ich nazvali two "hot spot" regions) vzdialených 50-150 km na obidve strany od stredu línie vysielač-príjímač. Ak používate anténu s malým počtom prvkov a chcete zachytávať odrazy z vysielača vzdialeného viac ako 1200 km, údaje v tabuľke vás nemusia zaujímať - anténu nasmerujete presne na vysielač a skloníte v 45° uhle vzhľadom na vodorovnú polohu. Ak používate viacprvkové antény, pri vysielačoch vzdialených menej ako 800 km pre všetky antény môže toto radikálne ovplyvniť výsledok pozorovania.

V tejto tabuľke nájdete optimálny sklon antény a mieru odchýlky v nasmerovaní na vysielač:

Vzdialenosť (km) Sklon (°) Odchýlka azimutu (°)
500 18 21
600 15 18
700 13 16
800 11 15
900 9 14
1000 8 13
1200 6 11
1800 2 10
2000 1 10
2500 0 8

Pozorovanie
Počúvate šum. Keď preletí meteor, môže, ale aj nemusí vyprodukovať signál (to závisí od uhla preletu). Takto môžeme zachytiť aj meteory až do 8 mag (vizuálne). Najslabšie meteory sa prejavujú ako veľmi krátko trvajúce signály (asi štvrtina sekundy). Znie to ako buchnutie, úder alebo cvrlikanie. Pri dlhšie trvajúcom signále už počujeme útržky hudby alebo hovoreného slova. Signál je veľmi čistý a zreteľný, jeho začiatok a koniec je náhly. Takto môžeme zachytiť aj lietadlá - ich signál je odlišný a postupne zvyšuje a znižuje svoju intenzitu. Počas pozorovaní nemeňte polohu a smer antény, ani frekvenciu na prijímači.

Priemerný očakávaný počet meteorov je najnižší okolo šiestej večer (asi 6) a najvyšší okolo šiestej ráno (asi 60). Ak je v činnosti veľký roj, frekvencia sa zvyšuje. Pozorovací interval by mal mať dĺžku 1 hodiny.

Takto môžete "počúvať" meteory 24 hodín denne. Najväčšiu aktivitu pozorujeme v 12-hodinovom intervale od polnoci k poludniu. Ak je v činnosti veľký meteorický roj, hodinové počty meteorov prudko narastajú. Môže nastať aj prípad, že rozhlasový prijímač je úplne zahltený odrazenými signálmi (počujete neprerušovaný signál vzdialenej stanice). Je jasné, že v takomto prípade nedokážeme určiť hodinovú frekvenciu. Takéto prípady sú však zriedkavé.

Zaznamenávanie údajov
Najjednoduchší spôsob je rátanie počtu meteorov bez ohľadu na dĺžku trvania signálu. Ak je signál dlhší ako 1 sekunda, zaznamenajte si to do poznámok alebo na iný kus papiera. Dlhšie trvajúce signály (viac ako 5 sekúnd) počujeme pri prelete veľmi jasných meteorov (-1 mag a viac). Dĺžka počuteľného signálu závisí aj od frekvencie, na ktorej pozorujeme. Najdlhšie trvajúce signály pozorujeme na frekvencii asi 50 MHz. Skúste pozorovať meteory aj vizuálne. Určite zbadáte meteor, ktorý môžete priradiť k "rádiovému meteoru".

Rádiové pozorovanie meteorov sa dá zautomatizovať pomocou počítača. O tom ale v inom článku.

Zdroje: imo.net, amsmeteors.org

Zdroj titulného obrázku: flickr.com