sk

Začnite rok 2020 pozorovaním pokračovania novoročného ohňostroja! Roj je aktívny od 28. decembra do 12. januára. Maximum nastane 4. januára okolo 8:00 UT (9:00 nášho času).

Pri snahe nahliadnuť do budúcnosti vždy pomôže obhliadnuť sa späť do minulosti, ako sme podobné situácie riešili (či už úspešne, alebo neúspešne). Dá nám to schopnosť predvídať vývoj udalostí a neopakovať chyby našich predchodcov (aj keď to nieje vždy zaručené).

Meteorický roj Alfa Monocerotidy je aktívny od 13. novembra do 2. decembra. Maximum nastáva 21. novembra pri slnečnej dĺžke 238,7° z radiantu o súradniciach RA=109°, DEC=-6°. Slabá aktivita je pozorovaná každý rok.

Už v pondelok 11. 11. 2019 v poobedňajších hodinách má Merkúr prejsť cez slnečný kotúč. Odporúčame si nenechať ujsť tento jav, pretože najbližší tranzit (a nielen viditeľný u nás) má nastať až 13. novembra 2032.

Pri výskume 6 bielych trpaslíkov sa zistilo, že asteroidy a planéty, ktoré obiehali tieto mŕtve hviezdy, majú podobné zloženie ako vnútorné planéty Slnečnej sústavy.

Tento meteorický roj objavil pravdepodobne Edward C. Herrick v roku 1839, keď uviedol, že pozoroval jeho aktivitu medzi 8. a 15. októbrom. Je však veľmi problematické tieto poznatky overiť.

Tento meteorický roj je aktívny od 6. do 10. októbra. Maximum nastáva 9. alebo 10. októbra z radiantu o priemerných súradniciach RA=262°, DEC=+54°. Počet meteorov za hodinu je väčšinou veľmi nízky (okoľo 1-2), ale niekoľkokrát už boli pozorované veľmi výrazné outbursty o ZHR až niekoľko tisíc.

Amatérsky pozorovateľ nočnej oblohy zachytil záblesk na Jupiteri, ktorý vznikol pri zrážke asteroidu s hornými vrstvami atmosféry Jupitera. Je to ďalší dôkaz, že Jupiter je obranným štítom Zeme proti nástrahám väčších asteroidov.

Okolo Zeme presvišťal 25. júla 2019 stometrový asteroid. Avšak astronómovia ho odhalili len deň predtým!

Perzeidy sú asi najdlhšie pozorovaný meteorický roj. Pozorovali ho v starej Číne, v Japonsku a v Kórei. Najstaršie pozorovanie je z 21. júla roku 36 nášho letopočtu.

Každú jasnú noc môžeme pozorovať určitý počet meteorov. Spočiatku im ľudia nevenovali takmer žiadnu pozornosť. Neskôr im dali názov padajúce hviezdy a pripisovali im nadprirodzené schopnosti (väčšinou záporné).

Vedcom sa podaril historický objav. Prvýkrát nasnímali blízke okolie čiernej diery. Skúmaná bola supermasívna čierna diera v jadre galaxie M87. Snímky okolia čiernej diery vytvoril virtuálny teleskop Event Horizon Telescope (EHT).